Diagnóza G- 35
20. septembra 2013 09:39,
Prečítané 2 780x,
Združenie Nádej,
Nezaradené
V prípade SM je veľmi dôležitá koordinácia a dobrá spolupráca viacerých lekárskych odborov. Pri tejto diagnóze sa na pacienta nabaľujú ďalšie a ďalšie zdravotné problémy. U Ivana to začalo urológiou…
Ivan mal karcinóm na naj-intímnejšom mužskom mieste. Vraj to mohlo byť aj z toľkého množstva podávaných kortikoidov(používajú sa pri liečbe SM), vraj. V jeho veku (43r.) je karcinóm na tomto mieste neobvyklý. Operácia v plnej anestéze Ivana posadila na vozík. Pri G35 veľmi skoro prestávajú pracovať zvierače v „močáku“. Pochodili niekoľko urológov, kým jedného napadlo práve v súvislosti s SM pozrieť sa na sone, prečo má stále zápaly v močovom mechúre. Tento urológ ho zachránil pre skolabovaním obličiek v poslednej chvíli. Ivan ma dnes zavedený permanentný katéter. V dnešnej dobe sa už o problémoch s vyprázdňovaním v súvislosti s SM dosť hovorí, ale pred niekoľkými rokmi to nikoho nenapadlo. A tak pendloval medzi neurológiou a urológiou. Na neurológii mu nemohli podať kortikoidnú liečbu, lebo mal zápal v tele a z urológie ho poslali s antibiotikami domov. Vôbec ich nenapadlo to riešiť spoločne, jednoducho zlyhala spolupráca viacerých lekárskych odborov. V tomto čase im veľmi pomohla Mudr. Prochádzková. Vrcholom všetkých problémov bol minulý rok, keď sa Ivanovi v krátkom čase v horúcom letnom období urobil dekubit. Z neho dostal následne veľké teploty. Troje antibiotiká nezabrali, obvodná lekárka dala návrh na hospitalizáciu. Na interne ho nezobrali, lebo mal dekubity. Na chirurgii, že zlý stav nevyplýva z dekubitov. Na urológii sa ním vôbec nezaoberali. Po konzíliu interny s infektologickým oddelením Ivana odporučili na rekonštrukčnú chirurgiu. Tam uznali, že dekubit je veľmi ťažký a rozsiahly a potrebuje chirurgický zásah. Lenže to musí mať krvný obraz v poriadku a bez zápalov. Ako to už býva chirurgovia sa na to pozerali zo svojho – chirurgického hľadiska. Vôbec nebrali do úvahy základnú diagnózu – SM. Neskôr sa dozvedeli, že ďalšia úplná anestéza pri tomto zákroku mohla byť pri diagnóze SM, fatálna. Ivana po troch mesiacoch trvajúcich teplotách a po vybratí troch rôznych druhov antibiotík, poslali bez hospitalizácie domov – „do domáceho ošetrenia“. Dostali odporučenie na liečebňu pre dlhodobo chorých. V jednom zariadení bol Ivan 10 dní, domov odišiel nie s jedným, ale s dvoma dekubitmi. Na personál sa sťažovať nemohli, zato vybavenie štátneho zariadenia, tak ako to už býva, bolo žalostné. Nevhodné podmienky pre vozíčkárov a chýbajúce antidekubitné matrace sú len začiatok zoznamu nedostatkov zariadenia. V zariadeniach tohto typu, môže byť pacient 3 týždne,. Tie sú platené zdravotnou poisťovňou. Pacient podľa miery postihnutia a miery samostatnosti dopláca určitú čiastku. Samo-platca zaplatí v takomto zariadení od 40 do 50 €. Takúto sumu sme našli aj v súkromnom zariadení – 45 €. V každom prípade sú to cifry zodpovedajúce vynaloženej námahe, ale rozhodne nezodpovedajúce ich príjmom. Ivan sa so svojím príbehom podelil prostredníctvom svojej manželky. Hovorí, že sa nemá začo hanbiť a to je pravda. Práve jeho príbehom a ochotou podeliť sa oň môže pomôcť, aby sa začala riešiť nielen koordinácia rôznych lekárskych oddelení, ale aj denného stacionára pre pacientov so Sklerózou Multiplex.
Celá debata | RSS tejto debaty